Spomenula som si na jednu prihodu, co by mozno mohla byt zaujimava... Kedysi, ked to letelo, dala mi moja mama urobit kozuch z korejskych psov. Neviem, ci si na to pamatate, ale bola to velka moda. Taky kabatik do pol pasa a bolo to aj teple. Teda tam hore, kde to krylo telo.
Vzdy som sa ale v nom citila trosku robustna, nemala som ho celkom rada. Ako prestal byt v mode, skoncil v skrini a uz som sa nanho ani nepozrela. Ked sme sa rozhodli vystahovat prec, planovala som ho niekomu dat. V navale vybavovania som nanho zabudla a tak v posledny den pred odchodom som ho dala aj s ostatnymi vecami tete, aby ho bud niekomu dala, alebo vylozila pred dom, kde si ho hocikto moze zobrat. A odleteli sme prec. Ked sme sa ako tak usadili, moja teta zacala pripominat kozuch. Silou mocou mi ho chcela poslat, ze ved sa v zime zide. A mna oblievala hroza, ze ten kozuch za mnou dorazi. Neviem preco, ale ziskala som k nemu az odpor. Nezniesla by som ho na sebe.
Ona to nechapala a ja som mala co robit, aby ho nezbalila a neposlala. Ona je velmi setrna, nic nevyhodi, tak kozuch nevyhodila. Ja som si ale myslela, ze je to davno zazehnane a uz sa s nim nikdy neuvidim. Ale - zivot vsetko meni. Moja dcera sa vydala do Europy a pri jednej navsteve Slovenska jej teta pribalila darcek pre mna, moj stary, dobry kozuch... Neverila som svojim ociam, ked som sa k nim nastahovala a ten moj stary kamos ma uz cakal v skrini. Nikdy som si ho na seba nedala, ale som ani nemala silu ho odniest do charity a tak tam len tak visel. Jedneho dna som si konecne nasla svoj byt a odstahovala vsetky svoje veci. Na kozuch som ani nepozrela, len som ho tam nechala visiet bez jedineho slova rozlucky. A moj zat ho potom odniesol do charity, tak ako som to ja vzdy planovala.
V novom bydlisku mam suseda, velmi setrneho cloveka. Pomahal mi pri zariadovani. Pribil mi obrazy, urobil policku. Je uz starucky, nema velmi dobry vkus, ale co treba, to sa u neho najde. Pravdu povediac, jeho byt je plny "potrebnych veci." Ale vie vsetko opravit.
Jedneho dna mi zazvonil pri dverach, ze nieco pre mna ma. A so svojho bytu vysiel s kabatom starostlivo zabalenym v igelitovom obale. Ked som otvorila zips, vnutri sa skryval moj stary kozuch!!!! Neverila som vlastnym ociam. "Nasiel som ho v charite a hned ako som ho zbadal, som si pomyslel, ze by Vam celkom padol. Je novy, skoro vobec nenoseny....."
Tak to je vsetko na dnes... Prajem vsetko dobre, DANIELA
|