Kudlanka - LÁSKY MÁMIVÉ, STESKY BLÁZNIVÉ

O kudlance se ví, že svého partnera po kopulaci sežere. Když o tom tak uvažuji, myslím, že – v jistých případech – by toto řešení nebylo nezajímavé...

Kontakty

Napište nám

Poradna Kudlanky

Právní poradna

Hubnutí s Kudlankou

Související články

Význam jmen

Soutěže

Setkání

Přihlášení

Anketa

VĚRNOST? PODLE MNE JE:

	předpoklad dobrého soužití
	prima, ale nic se nemá přehánět
	v dnešní době přežitek

LÁSKY MÁMIVÉ, STESKY BLÁZNIVÉ - 13.

Čtvrtek, 30 prosinec 2010

Přejít na obsah
LÁSKY MÁMIVÉ, STESKY BLÁZNIVÉ - 13.
Strana 2
Strana 3
Strana 4
Strana 5

Strana 5 z 5

Ona

Na Silvestra sme pozvali pár kamarátov zo starých čias a tak som deň dopredu robila veľký nákup. Mám vo zvyku opúšťať v supermarkete svoj vozík. Zaparkujem ho vždy niekde, kde nezavadzia a potom okolo neho robím kratšie či dlhšie hviezdicové výlety, často sa k nemu vraciam až s náručou plnou tovaru. Dnes som sa vracala s troma fľašami ružového šampanského, pozerám, a v mojom vozíku ležia okrem vecí, ktoré som tam sama vložila, presne také isté tri fľaše.

Tak buď mi už úplne šibe, alebo neviem... čumela som na tie nadbytočné bublinky. "Promiňte, já se splet," počujem naraz vedľa seba fučať muža, ktorý sa rútil k môjmu vozíku a s omluvným úsmevom drmolil niečo o tom, že toho má dnes naozaj veľa, a že keby som vedela, aké príčiny má jeho roztržitosť, určite by som sa na neho nehnevala. Povedala som mu, že sa nehnevám, ani keď neviem, a on sa na mňa usmial. V tej chvíli som si uvedomila, že môj muž sa skoro nikdy neusmieva.

Ale posledný deň v roku bolo veselo. Mne určite. Okrem iného sme si púšťali pár predstavení Divadla Járy Cimrmana a to sa vždy chichúňam ako najatá. A ružové polosladké šampanské mi chutilo. Po polnočnom prípitku som si už len tak oťapene sedela na svojom gaučíku. Je pravdepodobné, že som sa priblblo usmievala. Spomenula som si na bozk na parkovisku. Áno, ten, čo ma tak dostal... ten Jirkov. Ostatne, žiadny iný sa nekonal.

Po tom, čo sa stalo, som si zakázala myslieť na toho chlapa i na všetko, čo s ním súviselo, ale teraz, v túto neskorú hodinu, pod vplyvom vína sa mi veľmi chcelo spomínať na ten krásny pocit... bolo tak lákavé oddať sa sneniu... keby to tak medzi nami pokračovalo... aké by to bolo? Pravdepodobne by ti zlomil srdce, ťapa, prevravel ten najmenej opitý kúsok môjho ja, ale vôbec sa mi nechcelo ho počúvať.

Aké by to bolo s niekým, kto sa tak krásne usmieva, že človeku sa robí teplučko v brušku? S kým sa dá len tak hodinu kecať o fyzike? Z koho sa podlomia kolená, keď je úplne blízko?

Pavlína, neblbni, trval na svojom racionálny hlások, ale ako čas plynul, povážlivo slabol.

Naraz som si spomenula, čo hovorila Petra. Že by som nedokázala nikoho zbaliť ani na internete. Hm. Čo je to vlastne za blbosť? To by sme sa na to pozreli. Je fakt, že som to nikdy neskúšala, ale veď sa hovorí, že ako žena stačí vystrčiť malú návnadu, a hordy záujemcov je nutné odháňať virtuálnou tyčou. A vtedy ma to napadlo. To sa budeš, Petruška, diviť. Ja nielenže NIEKOHO zbalím, ja zbalím JIRKU! Musela som sa smiať, ako mi to naraz prišlo jednoduché a geniálne riešenie. Konečne sa v mojom nepodarenom živote začne niečo diať. Niečo vzrušujúce! Naliala som si ďalší pohárik. Naraz som bola plná energie. Prečo by som si nemohla tiež dopriať nejaké potešenie? To mám do smrti žiť ako mníška?

Hm. Lenže ako na to? Jirka so mnou už nechce mať nič spoločného... bolo to na ňom vidieť... Už to mám! Naliala som si zvyšok fľaše, otvorila notebook a vytvorila na facebooku profil pod menom Schrödingerova kočka.

Dohľadať Jirku na sieti bola hračka. Hodila som udičku, a išla sa osprchovať. Keď som sa k tomu vrátila, našla som jeho reakciu a skoro som začala výskať od radosti. Síce bol už preč, ale krásne sa chytil... že by som mu fakt vymyslela nejakú šifru? Čo mu vôbec napísať, aby sa mu chcelo reagovať aj zajtra? Ako zaujať? O ženské zjavne núdzu nemá... i keď si odmyslím Petru, zoznam jeho „přátel" na facebooku hovorí za všetko - haldy samičiek, čo mu furt posielajú srdiečka a všakovako na seba upozorňujú.

Ok, tak nech má šifru... haha, to bude ako z Dana Browna! Vzala som si na pomoc ceruzku, papier a za chvíľu som Jirkovi poslala správu: