Zrazu Peter ani nevedel ako a stal sa krstným otcom malých neborákov....Do letnej kuchynky, ktorú Peter obýva, sme mu nasťahovali všetko potrebné pre mačiatka, vrátane fliaš, mačacieho mlieka, plienok. Na ten výraz na jeho tvári nikdy nezabudnem, chechcem sa popod fúzy vždy, keď si na to spomeniem. Bol to výraz zdesenia, panickej hrôzy a dal nám jasne najavo, že moje a Sonine duševné zdravie je riadne nalomené. Ukázali sme mu, ako treba drobcov kŕmiť, masírovať, ako často a kopec iných informácii. Pochybujem, že si pamätal aspoň stotinu toho, čo sme mu navraveli.

 Murka našťastie pochopila, že gazdu v tom netreba nechať samého a malé sem tam vyoblizovala, vyumývala, dokonca aj prikŕmila.

     Denný režim sa dostal no správnych koľají, Peter  v noci s pomocou jeho mamky a Murky malé nakŕmil, vyprázdnil, vymenil horúcu fľašu v pelechu, natiahol budíka na ďalšie kojenie...Ja som chodila cez obedňajšiu prestávku, Sońa podvečer, no často už nebolo čo robiť, iba vymojkať malinké a pokecať s Petrom. Pri vážení sme sa vytešovali každémi pribudnutému gramu.

     Za ten čas vidieť, aký je zbehlý v starostlivosti o ne, každý deň sa ako hrdý tatko chváli úspechmi malinkých...

     Ako Sid krásne ťahá z fľaše, ako Xeňa krásne priberá, že Sany je huncút a Veňa najväčší krikľúň. Dnes ma privítal s novinou, že malé vydržali v noci spať bez jedla až šesť hodín! Chudák, konečne sa vyspal....  Moje veľké obavy sa nenaplnili, Soňa mala pravdu, dobre, že sme mu dali šancu. Peter žije sám spolu s mamou, žijú skromne,on  pracuje príležitostne, stara sa o hluchú maminu...